Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Zistiť viac

Rozumiem

1896 -110 rokov FS- 2006

 

Príhovor prezidenta FS, na slávnostnej akadémií

Hotel RYSY, Štrba 20.09.2006.

 

 

Vážená pani poslankyňa, vážený pán štátny tajomník ... (vážení hostia)...

 

Dňa 7. apríla 1896, bolo zorganizované ustanovujúce valné zhromaždenie odborovej organizácie strojvodcov, pod oficiálnym názvom, Spolek strojvudcu v Praze ústicích drah. Tohto dňa bola právne i fakticky odštartovaná činnosť odborovej organizácie.

 

Organizácia však nevznikla len z myšlienky , ale nadvazovala na spolky podporné, ktorých cieľom bolo zmierniť dopady situácií, ktoré znižovali podstatne životnú úroveň svojích členov pri nemoci, úraze, invalidite a v starobe. Podporné spolky neboli presne odbory, ktoré presadzujúekonomické a sociálne záujmy svojích členov. Boli to tajné schôdze kôli zrušeniu zhromažďovacieho zákona, ktorý zakazoval akékoľvek schôdzovanie a nedovoľoval žiadne zhromažďovanie. Každý, kto len trochu prejavil svoju nespokojnosť s pracovnými podmienkami,alebo sociálnymi istotami, bol zo strany zamestnávateľa ihneď daný na čiernu listinu a následne perzekuovaný. V období vianočných sviatkov bol zavraždený konfident Mrva. Bolo to v čase tzv. spiknutia Omladiny.

 

13. marca 1894, dvadsať strojvodcov bubenské topírny (výhrevne), získavajú miestnosť v reštauracií „U černého kone“ (Praha – Karlín), kde konajú prvú tajnú schôdzu. Na ich čele je Alexander Valentin a Bohumil Gohlert. Ich ciele boli založené na vybudovaní stavovskej organizácie, bez ohľadu na politickú alebo národnostnú príslušnosť. Uzniesli sa na základných bodoch programu :

- vymáhať zlepšenie služobného postavenia,

- podpora členov v nemoci,

- zaistenie právnej ochrany,

- cieľom bola tiež výchova k solidarite ( kolega ku kolegovi )

 

Nakoniec zostávalo vypracovať stanovy a hlavne presadiť ich schválenie. Stanovy boli vrátené 5 krát. Strojvodcovovia to vzdali, dokonca aj vačšina zo „základnej dvadsiatky“. O dva roky neskôr, sa objavuje vedľa neúnavného B. Gohlerta už len 1 ďalší strojvodca.

 

Za zmienku stojí aj paralelný pokus plzeňských strojvodcov. Ich ciele boli krotkejšie, a tak v roku 1894 vzniká „Klub plzeňských strojvodcov“.

 

V roku 1895 prišla amnestia „omladiny “ a zrušenie výnimočného stavu v Prahe a okolí. V septembri prichádza druhá vlna nadšencov o ďalší pokus založenia strojvodcovských odborov. Historický okamžik je na dosah. Vstupujeme do dejín odborovej organizácie strojvodcov.

 

2. januára sa koná ďalšia schôdza, kde Vilibald Wosibauer prišiel s jednoduchou myšlienkou: predhodiť úradom stanovy už schválené a to priamo vo Viedni. A stalo sa. - Pražské mestodržiteľstvo si netrúflo byť proti rozhodnutiu Viedne a tak 13. marca 1896 stanovy schvaľuje. Potom už nič nebránilo tomu, aby 7. apríl, vstúpil do dejín odborovej organizácie. Najvyšším orgánom Spolku strojvodcov v Prahe ústicích drah, bol tzv. správny výbor s 28 členmi. Mesačný poplatok bol 20 grajciarov a prístupné k spolku bolo 50 grajciarov.

 

Jedným z prvých cieľov bolo rozšíriť organizáciu na celé Čechy. Toto sa uskutočnilo dňa 30. novembra 1896. Vznikol Spolok strojvodcov v Čechách a pod týmto názvom fungoval až do vzniku Československa. Po prvom roku dosiahol počet členov na 232. V roku 1897 sa prejednávala otázka založenia vlastného časopisu. Valné zhromaždenie konané 12. 4. 1898 už malo k dispozícií prvé číslo časopisu „Zájmy strojvudce“ s dátumom 10. apríl.1898. Na tomto zhromaždení bol prerokovaný aj nový názov, a to „Spolek českých strojvudcú v Čechách“.

 

Počet členov sa v roku 1900 vyšplhol na 1057. Miestnych odborov už bolo 17.

Vzhľadom na tieto dve vysoké čísla sa rozhodlo, aby sa od 1. augusta zriadil sekretariát, ako stály úrad. Tajomníkom sa stalBohuslav Kučera – redaktor Záujmú strojúvudcú. Predsedom Spolku sa stal strojvodca z Nuslí, Prokop Roubal, miestopredsedom B. Gohlert.

 

Vedenie spolku sa v roku 1903 rozhodlo pre odvážne riešenie: zvýšiť členské príspevky viac ako o 1 percento. Toto zvýšenie sa však stalo zámienkou pre výstup zo Spolku pre tých členov, ktorí uprednostňovali prestup do Všeodborového spolku pre právnu ochranu. Keďže v tomto roku opatrenie nemalo ešte platnosť, najhlbší pokles nastal o rok neskôr, kde v priebehu roka klesol počet členov až na dno, s počtom 400.

 

V priebehu roka 1905 počet členov opäť prekročil tisícku, presnejšie 1023 členov. Hlavnou udalos?ou tohto roka boli masové demonštrácie za dosiahnutie všeobecného hlasovacieho Práva, ktoré vyvrcholili 28. novembra Generálnym štrajkom.

 

V roku 1906 sa stalo ďalším problémom zavedenie prémií za údržbu rušňov,

so spätnou platnosťouaj za rok 1905. To vyvolalo vo verejnosti dojem o výraznom navýšení príjmu tejto časti zamestnancov.Nebola to ale pravda a rušňovodiči na konferencií ľahko dokázali slabinu celého systému a ich štatistické rozbory dokázali, že v skutočnosti bolo navýšenie len o 25 Kč. Závisť a nevôľa ostatných skončila.

 

V roku 1907,rušňovodiči už plne chápali potrebu svojej nezávislosti a po prvýkrát sa v Zájmoch strojvudce v čísle 1 objavuje slávne a pre nás historické heslo

„ VLASTNOU SILOU“.

V tomto roku, bolo na valnom zhromaždení tiež rozhodnuté o vstupe Spolku do medzinárodnej organizácieFederácie dopravných zriadencov ( známou pod skratkou ITF ).

 

V roku 1919 aj strojmajstri prešli zo spolku podporného, do spolku výbojného, teda k rušňovodičom. Valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia zo Slovenska, pod hrozbou štrajku presadilo, že minister železníc Dr. Franke, zrušil výnos o obmedzovaní práv menších odborových organizácií. Bolo zmenené úrazové poistenie a vydané nariadenie k zákonu o pracovnej dobe.Ten povolil prekračovať pracovnú dobu u rušňovodiča a stal sa problémom riešenia na dlhé obdobie.Veľmi kladnou vecou z tohto obdobia Spolku „ Vlasnou silou “ je založenie spolku stavebného družstva Strojvodca.Toto formou pôžičiek malo zabezpečovať, aj zabezpečovalo vyriešenie bývania svojich členov.

 

V ďaľšom období organizácia postupovala vlastnou silou, bolo nutné zmeniť stanovy i názov.A tak od 1.1.1921 vznikol názov

„FEDERÁCIA STROJVODCOV V ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE“.

Rušňovodiči pochopili, že je potrebné mať zastúpenie v rôznych výboroch, radách, grémiach, exekutívach, fondoch a pod.Potom mohli vysvetľovať a obhajovať náročnosť svojho povolania.Pritom nezabúdali, že jednotnosť zaručuje len neutralita v smere národnostnej a politickej príslušnosti a táto je zárukou kolegiality.

 

Po druhej svetovej vojne, zákonom č.144/1946 Z.z. zo dňa 16.5.1946 O jednotnej odborovej organizácií, sa zastavila i činnosť Federácie strojvodcov.

 

Činnos? odborovej organizácie rušňovodičov, bola obnovená v roku 1968, pod názvom „FEDRÁCIA RUŠŇOVÝCH ČIAT“.Predsedom bol zvolený František ERBAz depa Praha – střed a podpredsedom Július SÍKORA z depa Vrútky.

 

Začiatkom roku 1969 začína vychádzať informačný bulletin „Vytrváme – nezradíme!“. Politická situácia sa v tomto roku rýchle menila (normalizovala) a tým musela zaniknúť i činnosť Federácie rušňových čiat.

 

8.12.1989 sa začína súčastná história Federácie strojvodcov. V rušňovom depe Praha – střed sa na výzvu ostatných dép schádzajú rušňovodiči, ktorí majú záujem o znovuobnovenie Federácie rušňových čiat. Tohto stretnutia sa zúčastnil i bývalý predseda FRČ z rokov 1968 – 69 p. F. Erba. Ten vystúpil s výzvou, vybudovať odborový zväz, ktorý by bol „ spoločným domom s pevnými základmi“.

 

Keďže v rámci Československých štátnych dráh, bolo vo februári ustanovené Odborové združenie železničiarov a mnohý rušňovodiči už boli na svojich pracoviskách v OZŽ, prevažovali hlasy, aby vznikla organizácia záujmová.

 

V mesiacoch marec až apríl, boli jednania v OZŽ na presadenie splnenia požiadaviek rušňovodičov (napr. skrátenie pracovnej doby), čo bolo zo strany OZŽ

zamietané, čo vyvolalo formovanie skupiny rušňovodičov na založenie samostatnej odborovej organizácie. Boli vytvorené koordinačné centrá KIC v ktorých pracovali zástupcovia z celej republiky.

 

V Brne, 16.mája 1990, na spoločnom jednaní 175-tich rušňovodičov z celej siete ČSD, bolo rozhodnuté o obnovení činnosti samostatnej profesnej odborovej organizácie „FEDERÁCIA STROJVODCOV“. Predsedom dočastného prípravného výboru boli:

p. Tomáš SLUNKA, čestným predsedom p. František Erba, podpredsedami

p. Ján TURČEK a p. Pavel NEŠPUREK.

 

Dňa 29. augusta, na prvom zasadnutí Rady FS ČSFR v Žiline, bolo odhlasované uznesenie, aby v prípade po neúspešných vyjednávaniach o skrátení pracovného času rušňovodičov na 36 hod týždenne, prezídium vyhlásilo na deň 1. októbra štrajk. Vedenie OZŽ i teraz nepodporilo požiadavku rušňovodičov, naopak boli proti. Táto požiadavka FS skončila dohodou a od 2.6.1991 po zavedení nového GVD začala sa postupne, etapovite zavádzať.

 

Dňa 29. októbra v depe Česká Třebová na jednaní členov KIC, sa po prvý krát stretli odborné komisie: - predpisová (p.Milan HOŠTÁK), - turnusová (p.Milan JUST), - mzdová a - sociálna. Tu bol dohodnutý postup práce týchto komisií.

 

V apríli 1991 bolo jednanie s členmi KIC a predsedami odborných komisií FS.

Hosťami boli predseda Nemeckého odborového zväzu rušňovodičov GDL a prezident nezávislých európskych odborov rušňovodičov p.Manfred Schell a ďalší predstavitelia ALE. 21. júna vo vile Lanna v Prahe, za účasti zástupcov odborových centrál rušňovodičov Nemecka, Talianska, Švajčiarska, Španielska, Maďarska a Poľska, sa konala medzinárodná konferencia, ktorej hostiteľmi bola FS ČSFR.

 

V tomto roku nebola ochota splniť požiadavky FS ČSFR, predložené vláde, tak Rada FS v Plzni rozhodla vyhlásiť dňa 1.októbra troj-hodinový štrajk.Po rokovaniach s prezidentom ČSFR p. Václavom Havlom, došlo k čiastočným dohodám a FS s úcty k pánovi prezidentovi, ktorý sa zaručil o zjednanie nápravy na ČSD, skrátila dobu štrajku, krorý sa uskutočnil dňa 1.okt. od 5.00 do 6.00, teda trval jednu hodinu. Tu sa potvrdila jednota rušňovodičov, dobrá organizácia štrajku na výkonných jednotkách a štrajk bol zvládnutý a hodnotený ako úspešný.

 

V roku 1992, 28.novembra, druhé Valné zhromaždenieFS ČSFR rozhodlo, o rozdelení na dve smostatné odborové organizácie – Federácia strojvodcov Slovenskej republiky a FS ČR. K tomuto rozhodnutiu došlo po vzájomnej dohode po rozdelení štátu ČSFR.

 

Tak od 1.1.1993 sa začína súčastná história FS SR. Toto obdobie máme všetci ešte v pamäti a nepovažujem už za potrebné, Vám toto pripomínať až do dnešného dňa, v tejto pre nás slávnostnej atmosfére.

 

Ale, nebráňme sa každý sám, zamyslieť sa dozadu tých 110 rokov. V tých myšlienkach určite prídeme na mnohé podobnosti s problémami, ktoré museli prekonať naši kolegovia v minulosti, dokázali to, a preto verím, že spoločne a

„ Vlastnou silou “, to dokážeme aj my.

 

20.09.2006Milan Hošták

Prezident FS

e-max.it: your social media marketing partner

Partneri

Alianz Slovenská poisťovňa

Kontakt

Federácia strojvodcov
kancelária prezidenta

Klemensova 8
Bratislava
81361

email:  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
tel/fax:  02 2029 5660
gsm:    0910 964 856
admin: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.